Tomáš

Podľa môjho osobného názoru, je to dokonca jedna z najťažších úloh, pred ktorou stojí každý jeden človek na tejto planéte. Pre upresnenie by som možno mal dodať, že každá osobnosť na tejto planéte. Nemôžeme ju nejako obísť, ani sa jej vyhnúť. V každom prípade ju musíme nejako vyriešiť, resp. riešime ju počas nášho života permanentne. V bežných situáciach aj v netradičných okamihoch stojíme vždy pred tou istou otázkou, pred tou istou úlohou. Odpoveď na túto otázku, odpoveď na túto úlohu určí, ako sa v tom ktorom okamihu zachováme, čo povieme, čo urobíme a ako sa budeme správať.

Ide o to, či bude maše myslenie v zhode s našim správaním. Budeme konať v zhode s našim presvedčením a znášať prípadné sankcie, alebo budeme konať inak než myslíme, ale bude to pre nás mať výhody, resp. vyhneme sa sankciám? Možno to znie smiešne. Vraj ťažká úloha. No povedzme si úprimne, koľko krát povieme to čo si myslíme, koľko krát robíme niečo, čo skutočne robiť chceme, koľko krát urobíme niečo, čo je proti všeobecným normám, ale je to v zhode s tým, ako uvažujeme? Koľko krát konáme na základe toho, čo nám velí svedomie, čo nám velia naše ideály, čo nám hovorí naše srdce? Koľko krát sme bojovali za niečo, čo sa zdalo byť neuskutočniteľné, no my sme aj napriek tomu išli vpred lebo nás viedli naše ideály a naše skutočné presvedčenie?

Ak sa zamyslíme, tak bežne v mene rôznych dobier konáme práve naopak. Nepovieme šéfovi že je blbec, lebo by nás prepustil. Dokonca mu ani neprotirečíme, aby si nás náhodou nezapamätal ako buričov. V debate s priateľmi nepovieme svoj skutočný názor, aby sme sa vyhli výsmechu, alebo ohováraniu. Radšej povieme to, čo sa od nás očakáva a to čo bude v zhode s prevládajúcim názorom. Zamestnanie (ak máme možnosť) vyberáme na základe výšky platu, či iných benefitov a nie na základe toho, čo sa nám skutočne páči a toho, čo nás vnútorne priťahuje. V diskusií radšej ustúpime a nebudeme sa miešať do dopredu prehratého boja. Konzumujeme to čo sa očakáva, že budeme konzumovať. Nejde len o potraviny, ale aj o zábavu a kultúru. Nepúšťame sa do boja s Goliášom len kvôli ideálom, kvôli presvedčeniu. Nejdeme na protest lebo vieme, že sa aj tak nič nezmení.

Naše správanie nie je výsledkom toho, čo cítime a ako myslíme. Je to výsledok sledovania okolia a prispôsobovania sa mu s cieľom minimalizovať nejaké ujmy. Skutočne je vzácne a ojedinelé, ak človek koná v zhode so svojim presvedčením. Je úžasné a obdivuhodné, keď sa aj na malý okamih dostane myseľ a činy do jednej roviny, do harmónie. Ako príklad hodný nasledovania by sme mohli uviesť Che Guevaru, revolucionára, ktorý aj napriek nezávideniahodnej situácií vždy šiel vpred za svojim cieľom, za snahou vybudovať sociálne spravodlivú spoločnosť a nikdy sa dobrovoľne nezastavil. Nakoniec sa mu to spoločne s Fidelom Castrom na Kube podarilo, ale jeho to nezabrzdilo. Zastavila ho až smrť v Bolívií, kde pokračoval v boji za socializmus.

Samozrejme Che bol výnimočný človek. Nemôžeme si dávať také vysoké méty. Myslím, že sa úplne postačí snažiť konať tak, ako nám velí presvedčenie v bežných situáciách a pripravovať sa tak možno na nejaké náročné životné rozhodnutie, ktoré nás postihne v budúcnosti.