Tomáš

Nakoľko som mal možnosť za posledných pár rokov prejsť nejednu európsku metropolu, tak som sa po kratšom rozmýšlaní rozhodol napísať sériu článkov, kde by som stručne zhodnotil moje dojmy z toho ktorého mesta, jeho nedostatky, klady aj zápory a moje postrehy. Ako prvý bude Berlín, ktorý som mal možnosť tento rok navštíviť na niekoľko dní.

Hneď prvé čo ma upútalo na Berlíne po tom ako som vystúpil z vlaku na hlavnej stanici bola monumentálna niekoľkoposchodová stanica zo skla a oceli, v ktorej nechýbali okrem tradičných bufetov a rýchlych občerstvení ani množstvá rôznych obchodov s oblečením, kozmetikou a podobne. Úprimne, väčšiu vlakovú stanicu som ešte nevidel. Tento komplex ma ohromil svojou mohutnosťou.

Táto stanica je príhodnou vstupnou bránou prípadného turistu do mesta, ktoré ma šokovalo svojou chladnou strnulosťou. Človeku priam udiera do očí množstvo moderných betónových, ocelových a presklených budov v okolí bývalého Reichstagu. On jediný bol pre mňa svetlou estetickou stránkou bezútešného pohľadu, ktorý sa mi naskytol keď som sa rozhliadol okolo seba. Doslova gigantické betónové budovy človeku zdvíhajú obočie.

Brandenburská brána je tiež príkladom krásneho i keď opäť typicky kamenného gigantu, ktorý zapadá do okolitého prostredia. Za ňou sa ťahá známa kameňom dláždená a mohutnými kamennými budovami obklopená ulica Unter den Linden, kde aj napriek mnohým lipovým stromom chýba podla mňa zeleň. Pomník holokaustu je opäť kamenný a betónový.

Svetlou a skutočne nádhernou časťou mesta je Ostrov múzeí, ktorý je akoby vytrhnutý z medernej betónovej džungle. Pomerne viac zelene a vody ktorá tu je prítomná prostredníctvom fontán dodávajú tomuto miestu život. Tiež architektúra múzeí je omnoho krajšia ako betónových obrov v iných častiach mesta. Múzeá sa určite oplatí navštíviť nakoľko skrývajú vo svojich výstavných sieňach poklady minulosti ako napríklad slávnu bustu Nefertiti alebo omnoho väčšie kusy ako napríklad Ištarinu bránu a oltár z mesta Pergamon. Mne na rýchle prejdenie všetkých múzeí nestačili dva dni. Mal som tú česť navštíviť Staré múzeum s výstavou prekrásnych antických predmetov, šperkov, sôch a podobne. Druhé múzeum, ktoré som navštívil bolo Nové múzeum, avšak toto sa mi zdalo neprehladné s mätúcou koncepciou výstavy, kde sa striedali miestnosti s egyptskými pamiatkami a inými výstavami. Do tretice na mňa zapôsobilo Pergamské múzeum svojími monumentálnymi rekonštrukciami (Ištarina brána, Pergamský oltár…), ale aj drobnými pamiatkami z Mezopotámie.

Komunikačných ťažkostí sa turisti rozhodne obávať nemusia pretože dobre anglicky tam vedia snáď všetci od Turka, ktorý mi predával v bufete kebab po sprievodcu vo vlaku. Verejná doprava mi pripadala spočiatku chaotická, ale myslím, že tak by pripadala viacerým prvý krát sa pohybujúcim turistom v tomto veľkomeste. Sila zvyku a je po probléme.

Berlín je mesto pre turistov vyžívajúcich sa v modernej architektúre a koncepcií mesta, ale ak vyhľadávate romantické večerné prechádzky po tajomných malých uličkách rozhodne by som Berlín podľa môjho názoru vynechal. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že Berlínu akosi chýba tá správna veľkomestská atmosféra, ktorú sa dá naplno pocítiť napríklad v Prahe.

Čo sa týka stravovania tak som bol spočiatku v ilúzií, že si tam takpovediac „prejem aj gate“. Opak je pravdou. Ak človek hladá (a ja som ani nehladal) tak môže nájsť aj cenovo dostupné bistro, reštauráciu alebo kaviareň. Ja som napríklad asi 200 až 300 metrov od Brandenburskej brány našiel bistro, kde som za dve pizze, espresso, cafe late a minerálku zaplatil len niečo cez 20 eur. Podotýkam, že to som bol v centre Berlína. Samozrejme, stal sa mi aj opačný prípad, kedy som kúpil malú flašku minerálnej vody za 3 eurá.