V obchodoch je odevného tovaru mnoho no mne sa aj tak zdá, že sa všetci obliekajú rovnako. Drvivá väčšina ľudí podlieha módnym trendom ktoré sú dopredu diktované a nedávajú možnosť vlastnej fantázií alebo vlastnej kreativite pri odievaní. Nikto predsa nechce vyzerať nevkusne a že nepatrí medzi ostatných, ba dokonca opovážiť sa vyčnievať zo zástupu „normálne“ sa obliekajúcich ľudí.
Všade počúvam, že pred rokom 1989 bol nedostatok tovaru, ľudia sa nevedeli dostať k riflovému oblečeniu a naveľa sa dalo niečo dostať v Tuzexe. Čo sa však zmenilo ?
Máme možnosť výberu a veľké množstvá tovarov. Namiesto troch druhov obuvi z Partizánskeho máme tridsať druhov obuvi ušitej v Malajzií, Indonézií, Číne a pod… Veľké obchodné domy sú preplnené tovarom, ale aj tak je všetko už dopredu dané nejakým trendom, alebo módou. Tomu sa dobrovoľne podriadime a skoro všetci aj tak nosíme takmer totožné oblečenie, pretože iné proste v bežne dostupných obchodoch nezoženieme. Kde je teda rozdiel ?
Ak pred rokom 1989 niekto mrmlal a nadával, že je nedostatok tovaru a malý výber, dnes dobrovoľne nosí s úsmevom na tvári a uspokojením rifle, ktoré spolu s ním nosí pravdepodobne 90% mužov v republike. (možno v trochu odlišných variantách)
Nechcem nič obhajovať, alebo kritizovať, len sa na to pozrieť s nadhľadom.
Celá debata | RSS tejto debaty