Tomáš

Minimálna mzda je jedným z krásnych výdobytkov civilizácie a sociálneho štátu. Myslím, že je to dokonca jeden z najdôležitejších výdobytkov. Čo iné, ak nie minimálna mzda, by bránilo zamestnávateľom tlačiť platy zamestnancov neustále smerom dole ? Liberál by si povedal, že by to bol práve trh a možnosť zamestnancov opustiť zamestnanie ak by sa im nepáčilo. Veď predsa zamestnávateľ musí platiť dostatok, aby pozície ktoré ponúka boli pre potenciálnych zamestnancov príťažlivé. Ak by nemal kto robiť, podnik by skončil. Je v záujme zamestnávateľa udržať si spokojného zamestnanca. Ak by Jožko platil viac ako Peťko, tak by sa na Peťka všetci vykašlali a šli by robiť k Jožkovi. To núti Peťka udržiavať určitú slušnú hladinu mzdy. Takéto a podobné ilúzie však narážajú na tvrdú realitu.

Jožko aj Peťko sú predovšetkým kapitalisti a ich cieľom je zisk. Zisk sa dá maximalizovať okrem iného tým, že budete svojim zamestnancom platiť minimum mzdy. Tým pádom je prirodzene cieľom Jožka aj Peťka držať mzdy na minime a pokiaľ možno ich neustále znižovať. Keď je Jožko jediným zamestnávateľom, ktorý berie nových zamestnancov, pretože Peťko ich nepotrebuje, čo bráni Jožkovy, aby stlačil mzdy novým zamestnancom čo možno najviac dolu ? Veď je jediný, kto berie nových ľudí a teda buď to pôjdu robiť ku nemu za minimum, alebo nedostanú nič. To je veľmi ľahká matematika. Ak má Jožko podnik v Košiciach a Peťko v Nitre, tak nie je možné, aby ľudia z Košíc cestovali za prácou do Nitry aj napriek tomu, že možno Peťko ponúka vyššie mzdy. Takže opäť končia u Jožka, ktorý si nastaví takú mzdu, akú chce.

Zamestnanec má svoje limity. Má určité množstvo informácií, s ktorými pracuje. Nemusí vedieť o všetkých pracovných príležitostiach. Ďalej má limity priestorové. Za prácou sa dá cestovať len do určitej vzdialenosti. Nie každý si môže dovoliť auto, aby mohol denne cestovať, alebo sa za prácou presťahovať. Ľudia nie sú kapitál, nedajú sa len tak premiestňovať po republike a svete na základe toho, kde dostanú najviac. Ľudia majú rodiny, deti, zázemie, starých a chorých rodičov a pod. Sú obmedzení časovo. Matka s deťmi nemôže len tak brať nočné smeny, lebo je to výhodné a zarobí si viac. Pre kapitalizmus sme všetci len tovar a s tým sa dá robiť čokoľvek. Veď riziko je aj tak na nás. Ak sa neprispôsobíme, tak si nezarobíme. Práve preto je tu minimálna mzda. Aby chránila bežného človeka pred džungľou kapitalizmu a voľného trhu.

Pamäť človeka je veľmi krátka. Rád by som pripomenul kritikom minimálnej mzdy 19. storočie. História nám ukazuje, čo sa stane, ak štát bude kašľať na svojich občanov – zamestnancov. Ak sa spoľahneme na to, že voľný trh a kapitalizmus všetko vyriešia bez štátnych zásahov. Môžeme začať napríklad takmer otrockou prácou robotníkov vo fabrikách a neľudskými pracovnými podmienkami. Ďalej môžeme pokračovať detskou prácou, ktorá bola bežná. Pracovný čas od rána do noci a pár hodín na spánok, boli normálnou praxou. A čo sa týka mzdy, tak najlepšie to vystihuje výrok, myslím Karola Marxa, keď povedal, že robotníci dostávajú toľko, aby mohli prísť na druhý deň do roboty. Čiže dostávajú presne toľko, aby prežili. Chceme si to zopakovať ? Presne pre to, aby sme sa tomu vyhli, je tu výdobytok minimálnej mzdy. Je tu preto, aby sme dostávali viac, ako na prežitie do nasledovného dňa. Preto, každé zvýšenie minimálnej mzdy, je pozitívnym krokom.

Samozrejme, minimálna mzda naráža na problém nadnárodných korporácií, ktoré môžu výrobu, keď sa im zachce, presunúť do iného štátu a tým pádom zvýšiť nezamestnanosť. To už je ale problém na iný článok.