Tomáš

Opäť to schytal nemý kameň. Neznámi „umelci“ sa činili v Banskej Bystrici keď natreli sochu partizána na ružovo. Túto správu spred pár dní som síce zachytil až teraz, no nemôžem sa k nej nevyjadriť. Už ani neviem akou emóciou mám zareagovať. Zareagujem teda otázkou. Prečo to opäť odniesol nemý kameň ?

Pred pár rokmi v Bratislave niekto oblial červenou farbou sochu J. V. Stalina, ktorá stála pri vchode do SNG. Myslím, že táto socha tam nebola ako nejaký druh propagandy ideológie, alebo ako pocta človeku ktorého zobrazuje, ale predovšetkým upozorňovala na výstavu, ktorá sa v tom čase konala v galérií a snáď bola do istej miery aj jej súčasťou. Prednedávnom zas v Charkove na Ukrajine strhli sochu V. I. Lenina, ktorú mohli dať kultúrne odstrániť ak im tak veľmi prekážala a dnes sa dozviem, že v Banskej Bystrici natreli sochu partizána na ružovo. Tieto tri prípady sú zrejme najdrsnejšie zásahy voči bezbrannému kameňu za posledné roky o ktorých viem. Nebudem tu opisovať blamáž, ktorá prebehla tiež prednedávnom so súsoším na Dukle a tiež by sa o nej čo to dalo napísať. Táto však prebehla aspoň kultúrnym spôsobom bez toho, aby bola socha, resp. súsošie poškodené.

Socha ako predmet je umelecké dielo aj napriek tomu čo, alebo koho zobrazuje a nezaslúži si ani jeden z vyššie uvedených osudov. Socha je nemý kus kameňa, bronzu či mramoru, ktorý sa nemôže brániť. Vznikla v istej dobe a za istých podmienok, čím jej teda môžeme priradiť aj nejakú historickú hodnotu. Je to len predmet, zobrazenie vytvorené umelcom a ak sa niekomu nepáči, tak je na mieste určite vyjadriť svoj postoj nejakým kultúrnym spôsobom a nie takýmto agresívnym zásahom.

Rozhodne teraz nebránim nejakú ideológiu, ktorú môže tá ktorá socha predstavovať a ani zobrazené osoby. To nie je predmetom tohto článku. Chcem len podotknúť, že naše správanie k sochám odráža mieru našej kultúry.