Tomáš

Čierny piatok (black friday) je v našich končinách viac menej neznámym pojmom. V krajine za veľkou mlákou je však známym dňom, kedy sa začínajú veľké výpredaje s obrovskými zľavami na rôznorodé druhy tovaru. Tento deň je obvykle koncom novembra po dni vďakyvzdania a obchody ním štartujú nákupnú horúčku pred Vianocami.

Tento nechutný neoficiálny sviatok konzumu nám neustále pripomína čo všetko sme schopní urobiť pre to, aby boli uspokojené naše primitívne potreby po stále novej elektronike, odevoch a tovaroch rôzneho druhu. Čím sa posúvame v čase dopredu, tým šokujúco zisťujeme, že potrebujeme stále viac a viac vecí k životu. Kým v 90-tých rokoch sme mali jeden televízor v obývačke, jeden káblový telefón pre celú domácnosť a jeden stolový počítač, tak dnes potrebuje každý člen domácnosti vlastný mobil, notebook a najnovšie aj tablet či inú životne dôležitú elektronickú hračku bez ktorej už nemôžeme na krok z domu.

Hromada topánok, tričiek, košiel, nohavíc atd. nesmie chýbať v šatníku, inak je tu hypotetická hrozba posmechu, či ohovárania. A tak kupujeme a kupujeme a čínski, vietnamskí, indickí, mexickí, filipínski a tureckí robotníci vyrábajú a vyrábajú len aby bolo dosť potravy na nakŕmenie nenásytnej konzumnej veľryby.

Doktori nás denno denne varujú pred nebezpečenstvom kardiovaskulárnych ochorení, stresom, rakovinou atd. No aj tak sa tichom noci a ruchom dňa nepretržito ozýva pípanie skenera na pokladniach v hypermarketoch, superarketoch a potravinách.

Vyvrcholením a ukážkou nenásytnosti je práve neoficiálny sviatok úspechu kapitalizmu, voľného trhu a konzumu, ktorý je k predchádzajúcim pojmom pevne prikovaný. Ak by nebolo konzumu, tak by sa nehýbal trh, čo by bolo devastačné pre súčasný systém. Preto je nutné, aby ľudia mali stále potrebu kupovať nové a nové tovary.