Tomáš

Naša spoločnosť je kapitalistická. Ľudia v stredných rokoch a od nich starší to budú isto vedieť, pretože zažili aspoň časť reálneho socializmu a vedia od seba odlišovať tieto dva základné ekonomické systémy. Každopádne ich aspoň minulý režim oboznámil, že také niečo ako kapitalizmus existuje na západ od železnej opony. Dnes sa tára o slobode a demokracií, ale nikto vám verejne nezačne hovoriť o kapitalizme aj napriek tomu, že je dominantným ekonomickým systémom takmer na celom svete. Pochopiteľne je príjemné opájať sa sladkými rečami, že žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti a to, že žijeme v kapitalizme nie je podstatné nejako zdôrazňovať, veď je to len pomenovanie ekonomického systému.Stále žijeme v spoločnosti, ktorej názov končí na -izmus. Ľutujem, v roku 1989 ste si vyštrngali len zmenu -izmu.

Prečo si však myslím, že kapitalizmus je o.i. morálne odporný systém ? Schválne tam dávam to o.i. (okrem iného), pretože kapitalizmus je aj pre mnohé iné veci odporným, ale teraz sa sústredím len na morálnu rovinu.

Je to preto, lebo robí z ľudí zvieratá. V kapitalizme totižto platí jedno dávne latinské príslovie „Homo Homini Lupus“ – Človek človeku vlkom. Kapitalizmus núti ľudí, aby sa ku sebe chovali ako vlci. Súčasťou kapitalistickej ekonomiky je tzv. voľný trh. Voľný trh je akýsi priestor kde medzi sebou zápasia o zákazníka viaceré ekonomické subjekty. V odbornej terminológií sa tomu tiež hovorí „konkurencia“. Takže veľmi zjednodušene si tu konkurujú jednotlivci, alebo rôzne firmy a spoločnosti. Stretáva sa tu ponuka a dopyt, čiže tí čo niečo majú a chcú to predať a tí, ktorí majú peniaze a chcú niečo kúpiť.

Je zápasenie, resp. konkurencia pozitívna hodnota ? Ja si myslím, že vôbec nie. Práve naopak zápasenie a konkurencia majú hrozný dopad na medziľudskú solidaritu. Solidarita je akýmsi základným pozitívnym vzťahom k druhým, je to pocit vzájomnosti a potreba pomoci slabším. Táto úžasná ľudská vlastnosť je totálne potláčaná práve vyššie uvádzaným zápasením na trhu. Horšie však je, že toto zápasenie sa prenáša aj medzi jednotlivcov a ich osobné vzťahy. Napríklad v pracovnom prostredí sa ľudia bijú o lepšiu pozíciu, o body u šéfa a o to aby ho nevyhodili. Robia to preto, lebo im konkurujú ostatní kolegovia. Vládne pocit neistoty a tak sa ľudia, keď je to potrebné, vedia voči sebe správať veľmi neférovo, zákerne a nespravodlivo. Toto by sa dalo ďalej rozvíjať, ale teraz nie je priestor.

Ďalším problémom je komodifikácia. Toto je odborný termín, ktorý však jednoducho znamená, že v kapitalizme má všetko svoju cenu vrátane ľudí. Kapitalizmus dokáže nalepiť na všetko cenovku. Nemorálne je, že to nerobí len s potravinami, tehlami, topánkami a televízormi, ale aj s ľuďmi, ich prácou, vzťahmi atd… Všetko ma svoju cenu a je jedno, čo to je.

Vládne tvrdý individualizmus. Jednotlivec je najdôležitejší, je to samostatný atóm a spoločnosť je len nejakým zhlukom jednotlivcov. Presne takéto zmýšľanie podporuje egoizmus, kedy jedinou podstatnou vecou je pre človeka jeho vlastný prospech. Je sám pre seba stredobodom vesmíru a hľadí len na seba. Je slnkom okolo ktorého sa otáčajú nejaké nezaujímavé planéty.

Ku všetkým týmto bodom sa budem ešte podrobne vyjadrovať. Toto bol len stručný prierez, pretože príliš dlhý článok by nikto nečítal.