Tomáš

Špecifikom kapitalistického systému je, že dokáže takmer zo všetkého urobiť tovar. Tento problém (pre liberálov snáď výhoda) sa nazýva v odbornej terminológií tiež komodifikácia. Tovarom sa stáva všetko čo sa tovarom stať môže. Zlé na tom je, že nejde len o výrobky typu mrazená ryba a pneumatika, ale aj o zdravie, vzdelanie a prácu našich rúk. V dnešnom systéme sa dá kúpiť takmer všetko, stačí ak máte dostatok peňazí. Čím máte viac peňazí (prostriedkov), tým ste slobodnejší. Skutočná kapitalistická sloboda spočíva vo veľkosti peňaženky. Politické a občianske práva sú mi na, nechcem povedať čo, keď skutočná sloboda prichádza len s prostriedkami – peniazmi. Ak by som napríklad chcel nastúpiť na loď do Japonska a nemám peniaze, moja sloboda je obmedzená pretože ma nepustia na palubu. Toho, kto peniaze má, tam však pustia. Tak kde je tá skvelá sloboda o ktorej sa vykrikuje už 25 rokov ? Nechcem sa však zaplietať do úvahy o slobode.

Ak máte peniaze, môžete si kúpiť všetko. Všetko je na trhu. Ak máte dostatok peňazí, tak môžete vyštudovať a získate tak vzdelanie. Našťastie u nás je študent ako tak sponzorovaný štátom, čo považujem za znak civilizovanej spoločnosti, ktorá predpokladá, že vzdelanie by malo byť prístupné každému a nie len vyvoleným s tučnou peňaženkou. Nanešťastie máme tu aj takých ľudí, ktorí si myslia že by malo byť spoplatnené. Tým pádom by sme sa ocitli v stredoveku, kedy si kvalitné vzdelanie mohli dovoliť len deti šľachticov a majetných mešťanov. Veď keď si nezarobíš na to, aby tvoje dieťa mohlo chodiť do školy, je to tvoj problém. Vzdelanie len pre elitu. Mária Terézia sa určite obracia v hrobe, spolu s Jánom Amosom Komenským. Koniec koncov tu máme aj tak určitý školský trh a školy sa musia sústrediť na zháňanie peňazí, nie na edukáciu, gratulujem kapitalizmu.

Zdravie je tiež výhodný obchod. Trh s liekmi kypí ako cesto na chlieb. Keď máš prachy, môžeš si dovoliť byť zdravý. Môžeš si dovoliť kvalitnú lekársku starostlivosť, prevenciu, zdravé potraviny atd. Nehovoriac o tom, že ak si priplatíš môžeme tvojej manželke urobiť bujný dekolt, aby sa dobre vynímala vedľa teba na recepcií, alebo dobročinnom bankete s názvom „pomôžte chudobným sirotám pred zimou“.

Koniec koncov tu máme trh práce. Ctihodný občan štátu, s batohom plným občianskych a politických práv tu vystavuje svoju prácu ako tovar. Ponúka sa na trhu, ako niečo predajné. Kričí: „Ja chcem predať svoju prácu ! Kto má o mňa záujem ?“ Trh práce je taký istý trh ako všetky ostatné, akurát sa tu neobchoduje s vajíčkami, ale s ľudskou prácou. Ľudská práca je predmetom predaja a kúpy. Ak po tebe nie je dopyt, si nezamestnaný, môžeš otvoriť svoj batoh a najesť sa zo svojich práv. Ak má o tvoju prácu náhodou nejaký kapitalista záujem, môžeš výskať od radosti, pretože si práve (často krát pod cenu) predal svoju prácu. Od toho momentu si zamestnaný, čo je do istej miery výhoda oproti nezamestnanému, no v kapitalistickej spoločnosti je to krajne nestabilná a neistá prednosť. Zisk z toho čo vyprodukuješ ti rozhodne nezostane, ale putuje do vačku kapitalistu, ktorý ti z neho niečo hodí v podobe mzdy, ideálne minimálnej, aby sa nepovedalo. Tvoja práca je, ako by povedal arcikacír a satanáš Marx, odcudzená. Ak sa ti nepáči, môžeš opäť klusať na trh práce a, s prepáčením, vystaviť svoju …. prácu. Možno si ťa niekto všimne.

Vonkoncom nie je správne, aby sa všetko považovalo za predmet predaja, tovar, komoditu. Toto má byť vrchol niekoľko tisícročného vývoja človeka ?