Tomáš

Myslím, že nie jednému čitateľovi sa už niekedy v živote stala nepríjamná udalosť v ktorej hral práve jednu z úloh cudzí pes. Mňa vlastné skúsenosti prinútili napísať tento článok, pretože sa domnievam, že niekedy môže byť stretnutie s cudzím psom len nepríjemné, ale často môže byť aj životu nebezpečné. 

Prirodzene mám na mysli ten typ stretnutia so psom, kedy majiteľ „bafká“ v teplákoch cigaretu pri vchodových dverách paneláku a jeho pes bez vodítka a náhubku behá voľne bez zábran po ulici, či ceste kde sa pohybujú chodci. Iným príkladom sú zas 50 centimetrov vysoké ploty za ktorými stojí vyše metrový pes a zazerá na chodcov. Takýchto príkladov by som mohol uviesť ešte omnoho viac avšak týmto článkom chcem apelovať na chovateľov, že aj napriek tomu, že vo vašej prítomnosti sa pes chová mierumilovne, nešteká a nehryzie neznamená to že nie je zviera, ktoré má prirodzene svoje pudy, inštinkty a je teritoriálne !

Chodci sú v prvom rade cudzinci a myslím, že minimálne 99,5 % okoloidúcich nie sú krotitelia ani zoologovia, aby vedeli kedy sa napríklad pes chystá zaútočiť. Tuto v žiadnom prípade neobstojí tak častá hláška psíčkarov, ktorú som počul už veľmi veľa krát a preto som ju napísal do názvu článku. Plemeno psa tu tiež nehrá žiadnu úlohu. Pohryznúť dokáže každý pes a myslím si, že nikto nestojí nielen o fyzické rany, ale ani o roztrhnutý, zašpinený či inak poškodený odev alebo obuv. V dnešnej dobe nikto nestojí o nepríjemnosti.

Myslím si, že každý majiteľ by mal mať v sebe štipku prosociálnosti a pri venčení používať vodítko a náhubok, pretože nikto nevidí psovi do hlavy a to platí aj pre majiteľa, ktorý môže svojho psa dobre poznať a mať s ním aj inak pekný citový vzťah. Osobne ma irituje práve postoj psíčkarov ktorí „vedia že ich pes neublíži“, pretože pokým tomu psovi nenarastú hlasivky a sám im to nepovie, tak je to len ich predpoklad alebo mienka, ktorá nemusí v danej konkrétnej situácií platiť. 

Kúpiť a chovať psa znamená okrem radostí aj nevyhnutnú zodpovednosť. Myslím si, že na svete je okrem psíčkarov a ich psov aj mnoho iných ľudí, na ktorých treba myslieť a vždy zabezpečiť hmotnými prostriedkami (napr. vodítko)  nielen vierou v to, „že môj pes je neškodný“, fakt že pes nikomu neublíži.