Tomáš

Akú má dnes bežný učiteľ autoritu ? Akú má vážnosť jeho poslanie ? Ako ho hodnotí spoločnosť ? Dnes nemá učiteľ takmer žiadnu autoritu, či už u žiakov (najmä starších), alebo dokonca u samotných rodičov. Je braný len ako obyčajný človek, ktorý trápi ratolesti svojich rodičov nejakými nezmyslami, ktoré v živote vôbec nebudú potrebovať. Nedajbože, aby dostali detičky nejakú poznámočku za zlé správanie, to je tak na odchytenie si učiteľa a poriadny výprask za drzosť voči žiakom. Nečudujme sa, že majú učitelia tak nízke mzdy, veď sú braní ako niečo samozrejmé, niečo čo tu vždy oxidovalo a obťažovalo nejakým vzdelávaním a výchovou. Deti potrebujú predsa školu života. Načo im je nejaké počítanie a dejepis. To sú predsa zbytočnosti. Dnes sú v kurze špekulácie, podvody, žitie na úkor iného a podobne. To treba vyučovať.

Ak sa pozrieme do histórie, zistíme, že čím viac sa posúvame v čase späť, tým rastie aj autorita učiteľov. Cez súdruha učiteľa, partnera vo výchove a vzdelávaní pre rodičov, až niekde do prvej republiky, kde bol učiteľ súčasťou triedy drobnej inteligencie a jednou z troch najdôležitejších postáv v živote dediny. Prvou bol richtár, druhou farár a treťou náš učiteľ. Vtedy nebolo možné, aby rodič prišiel za učiteľom a nakričal na neho za to ako sa správa k jeho malému chudáčikovi. Paradoxne je to dnes presne naopak. Odrazom spoločenského postavenia učiteľa je aj jeho mzda, ktorá je dnes neúnosne nízka.

Počul som argument, že veď učitelia nič poriadneho nerobia, tak prečo by mali dostávať vyššie mzdy. Väčší nezmysel som asi ešte nepočul. Je to ako keby daná osoba tvrdila, že načo baníci štrajkujú kvôli väčším mzdám, veď sa len spustia do bane a po pár hodinách vylezú von. Osoba, ktorá môže takéto niečo vypustiť do ovzdušia vôbec nepozná učiteľské poslanie. Učiteľ sa denne naťahuje s hromadou papierov. Byrokracia je ohromná a vkuse je čo vypĺňať. Potom musí učiť, čo pre neznalého pozorovateľa vyzerá ako jednoduchá vec, ale v skutočnosti to tak vôbec nie je. Nie je to len o odborných znalostiach, ale aj o prípravách na hodiny, zostavovaní testov a ich opravovaní, o individuálnej práci s integrovanými žiakmi (postihnutými, narušenými), o neustálom dopĺňaní vedomostí a podobne, nehovoriac o výchove a o zvládaní nedisciplinovaných žiakov atd… Je toho naozaj neúrekom. Pre nezúčastneného pozorovateľa sú však tieto veci skryté, tak ako obrovská námaha ktorú musí baník vynaložiť prácou v štôlni. Pochopiteľne pozorovateľ vidí len príchod a odchod, ale nie skutočnú námahu, ktorú baník vynakladá v bani. Tak ako baník vynakladá fyzickú námahu, tak učiteľ vynakladá mentálne úsilie a duševnú námahu, pričom sa tak isto ako baník po čase zničí. Baník napríklad dostane reumatické ochorenie, alebo respiračné z toho, že dýcha prach v bani a učiteľ zas vyhorí a môže u neho prepuknúť duševné ochorenie.

Výchova a vzdelávanie ako samozrejmosť je potom samozrejme nedoceňovaná. To na čo si človek zvykne, pre neho po čase stratí cenu. Na pohrebe svojich rodičov si potom človek napríklad vyčíta, že prečo ich šupol do domova dôchodcov a vôbec za nimi nechodil. Tak isto, keď je vzdelávanie a výchova v réžií štátnych škôl samozrejmá pre každého, je veľmi jednoduché zabudnúť na to, koľko úsilia to stojí učiteľov a je veľmi ľahké zabudnúť na adekvátne mzdy a financovanie celého sektoru. Je to nevďačné poslanie. Doktor vás uzdraví a vy ste mu vďačný. Požiarnik vám uhasí horiaci byt a vy ste mu vďačný. Policajt nájde vaše ukradnuté auto a vy ste mu vďačný. Učiteľ dá vzdelanie vášmu dieťaťu a vy si to ani nevšimnete, veď je to normálna vec. Nečudo, že potom kolujú aj také názory, aké som opisoval pri predchádzajúcom odstavci.

Držím preto palce všetkým učiteľom a všetkým iniciátorom štrajku, aby im to vyšlo a aby dosiahli splnenie všetkých predsavzatých cieľov, pretože na ne majú plný nárok. Situácia v školstve je alarmujúca a preto som rád, že sa práve niečo v tejto súvislosti deje. Vydržte !