Tomáš

Aký cieľ má kapitalista ? Netreba ísť ďaleko, stačí si pozrieť hocijakú definíciu kapitalizmu, aby sme sa dopátrali nechutnej odpovede. Áno, je to zisk. Z princípu ide vždy o zisk, o nič viac, o nič menej, len o čistý zisk. Veď bez zisku by nemohol ďalej investovať a „vyrábať“ ďalší zisk. Je to začarovaný kruh neustáleho hromadenia zisku a jeho investovania. Takto sa to opakuje dookola. Tento systém je dnes považovaný (našťastie nie každým) za vrcholné dielo človeka v oblasti ekonomiky, ktorá však zasahuje do všetkých oblastí života a od ktorej sa všetko ostatné odvíja. Samozrejme ide o zisk, ktorý sa dá strčiť do vlastného vrecka a teda o súkromné vlastníctvo. Áno, akceptácia súkromného vlastníctva je nevyhnutná, aby náhodou zisk nekončil v nesprávnych rukách, teda v rukách spoločnosti a štátu, ale v tých správnych rukách, v rukách kapitalistu.

Najhoršie na tom všetkom je, že tento systém preniká aj medzi bežných ľudí a teda medzi NE-kapitalistov. Rozdiel medzi kapitalistom a NE-kapitalistom (nechcem používať pojem proletár, lebo ten je dostatočne zdiskreditovaný na to, aby som bol označený za komunistu, satanáša a ôsmu ranu egyptskú) je v tom, že kapitalista je človek, ktorý nemusí tak ako NE-kapitalista vstať ráno z postele, umyť si zuby, obliecť čisté trenky a utekať do roboty. Kapitalista nerobí nič, len sedí a pozerá ako jeho majetok o ktorý sa starajú NE-kapitalisti rastie a učí ich o tom, ako treba byť dobrým kapitalistom. Princípy kapitalizmu napádajú bežných ľudí a to s fatálnymi následkami. Napríklad snaha o zisk búra solidárne väzby medzi ľuďmi a ženie ich proti sebe v prostredí všeobecnej konkurencie. Napríklad namiesto toho, aby sa kolektívne postavili vo firme za vyššiu mzdu, radšej sa každý sám za seba individuálne snaží dosahovať maximálne pracovné výkony s nádejou, že ho pán šéf náležite odmení. Takáto konkurenčná atmosféra na pracovisku je potom rajom pre tých, ktorí majú pracovníkov držať na uzde a žmýkať z nich maximum roboty za minimum mzdy.

Zisk je modlou, je jedným z bohov v panteóne kapitalizmu a sedí hneď popri voľnom trhu a súkromnom vlastníctve. Je modlou, tak ako pre nacionalistu národ a vlajka. Je to fetiš, bezmyšlienkovité uctievanie amorálneho výplodu nemorálneho ekonomického systému.