Tomáš

Koľko krát som už počul svojich blízkych, kamarátov, kolegov, či iných ľudí nadávať na politikov. Politici sú vraj vinní za to, kde dnes sme. Zdá sa mi, že dnešným moderným trendom sa stáva hádzanie všetkej „špiny“ na jednu z najsilnejších strán slovenskej politickej sféry SMER – SD. Myslím si, že je toto „nadávanie“ občas skôr štýlovým módnym trendy doplnkom, ako snahou o nejakú konštruktívnu kritiku. Je to výraz nespokojnosti so súčasným stavom, v akom sa naša spoločnosť nachádza, pričom gro viny za tento stav sa pripisuje práve vyššie uvádzanej politickej strane. Do akej miery však politik (politická strana) môže ovplyvniť pomery (ak teda chce a prejavuje snahu) vo svojej krajine ?

Myslím si, že moc politiky (národnej) je obmedzená ekonomickým rámcom. V prvom rade sa nachádzame v spoločnosti, ktorá je kapitalistická a v druhom rade je globalizovaná. V prostredí globálneho kapitalizmu má politická moc takmer zviazané ruky. Na jednej strane sú tu občania, ktorí požadujú pozitívne zmeny vo svoj prospech (vyššie platy, lepšie cesty, dobré zdravotníctvo atd.) a na druhej strane tu však v prostredí kapitalistického voľného trhu pôsobia nadnárodné korporácie, banky, monopoly, finančné skupiny atd., ktoré majú zas svoje vlastné záujmy. Ilúzia toho, že vláda a politici majú definitívne slovo pri riadení krajiny a že práve k nim treba smerovať svoj hnev a nespokojnosť je nebezpečná, lebo zakrýva koreň problému a to ekonomický systém kapitalizmu. Je to hádzanie hrachu na stenu, pretože politik sa vždy pohybuje v istom obmedzenom poli, v ktorom má reálny vplyv na udalosti v krajine. Uvediem príklad.

Vláda sa snaží o to, aby bola v krajine čo najnižšia nezamestnanosť a preto sa snaží lákať investorov. Láka ich daňovými prázdninami, lacnou pracovnou silou svojich občanov alebo podobnými, pre kapitalistu dobrými, podmienkami. Avšak, ak sa rozhodne investor, že už pre neho nie je tá ktorá krajina dosť dobrá, tak sa zbalí a odíde, čo bude znamenať prepúšťanie. Zodpovednosť však zostáva na vláde. Politika (najmä sociálne orientovaná) v prostredí kapitalizmu je tancom na ostrí noža. Na jednej strane sú tu tlaky verejnosti, no na druhej strane je tu ekonomický rámec, ktorý vláda nemôže (aj keby chcela) prekročiť. Pokým je teda aktuálnou ekonomickou doktrínou kapitalizmus, veľké zmeny sa nedajú reálne očakávať. Ak teda máme na niečo namieriť svoj hnev, tak rozhodne na kapitalizmus. Samozrejme sa týmto článkom nesnažím obhajovať SMER – SD, alebo konkrétne osoby politickej scény, len podávam vlastný pohľad na problém. Netvrdím, že politici nemajú vplyv a sú len nevinnými baránkami, len chcem poukázať na obmedzenia, ktoré vyplývajú z kapitalizmu. Koniec koncov máme právo byť nespokojný s akoukoľvek politickou stranou a politikou, akú vedie.