Tomáš

Dnes si pripomíname veľký deň, pád nacizmu a fašizmu. Možno to bude pre mnohých šokom a zásadne to ovplyvní ich vedomostnú základňu, ale dnešné Slovensko ako časť bývalej ČSR oslobodili vojská Červenej armády a nie príslušníci námornej pechoty USA, ktorí sa vylodili v Petržalke.

História je veľmi problematickou, pretože sa s ňou dá krásne manipulovať. Tu trošku vezmeme, tu trošku pridáme, toto úplne škrtneme a nakoniec prezentujeme obraz, ktorý sa nám subjektívne páči, alebo zodpovedá tomu, čo sa očakáva že budeme prezentovať. Aby sme boli konformní musíme robiť to, čo je žiaduce a čo vyhovuje tomu ktorému režimu, zriadeniu, alebo momentálnej situácií. To isté sa deje aj s históriou druhej svetovej vojny.

Na jednej strane glorifikácia, na druhej strane diskreditácia. Dnes sme svedkami práve toho druhého. Rád a s obľubou chodievam, ak môžem, na rôzne ukážky bojov z čias vojny, pretože ma toto obdobie histórie obzvlášť zaujíma. Obvykle sa k takýmto ukážkam viaže aj nejaký sprievodný komentár a neraz som si všimol, ale to je len môj osobný dojem, že komentátor veľmi zdôrazňoval pomoc Sovietskemu zväzu od západných spojencov, či už vo forme bojovej techniky, alebo odevov a pod. Pochopiteľne, že je namieste keď sa spomenie aj táto forma pomoci ZSSR, ale v kontexte celého komentovania mi to pripadalo, ako keby práve kvôli tejto pomoci ZSSR dosiahol tak veľké úspechy, čo nie je pravda. Laikovi, alebo dostatočne neznalému človeku to tak aj potom môže pripadať.

Hovorí sa, že históriu píšu víťazi a ja s tým úplne súhlasím. Prvá generácia manipuláciu nemusí vôbec pocítiť. Druhá generácia už má skreslený obraz a tretia si myslí už úplné hlúposti. Je to beh na dlhú trať, ale ak je skresľovanie postupné, intenzívne a vtieravé, tak sa skôr či neskôr prejaví.

Najskôr sa začne zdôrazňovať niečo čo nie je podstatné. Napríklad význam západných spojencov pri oslobodzovaní územia dnešného Slovenska, či pri podpore bojaschopnosti Červenej armády. Popri tomto zdôrazňovaní marginálnych zásluh západných spojencov sa tak akosi pozabúda na skutočné zásluhy Červenej armády a samozrejme československých dobrovoľníkov, ktorí bojovali popri ČA. Síce sa spomínajú ale len poskromne, aby sa nepovedalo, že sa snažíme niečo skresliť alebo zatajiť.Tiež sa zdôrazňujú skutočnosti, ktoré diskreditujú Sovietsky zväz a jeho armádu, napríklad násilnosti. Laik si veľmi ľahko utvára mylný obraz o tom, aký bol pomer zásluh na oslobodení. Myslí si, že západ má rovnako veľkú zásluhu na oslobodení Slovenska ako ZSSR. Nakoniec, ak to takto bude pokračovať, budú si naše deti myslieť totálne bludy a deti našich detí už skutočne budú považovať námornú pechotu USA za našich osloboditeľov.

Ja osobne považujem za obrovskú neúctu, ak nedokážeme vzdať hold tým, ktorí padli za to, aby sme boli slobodní. Preto vzdávam hold všetkým ktorí padli a obzvlášť všetkým príslušníkom Červenej víťaznej armády, ktorá nesie najväčšie zásluhy za zahnanie Hitlera do Berlína a jeho konečnú porážku.