Tomáš

Hneď na úvod treba povedať, že medzi socializmom a komunizmom je veľký rozdiel. Tieto pojmy rozhodne nie sú synonymá a pomenúvajú dva kvalitatívne odlišné spoločenské systémy. Je však veľmi jednoduché hodiť ich do jedného vreca. Preto sa pokúsime spoločne v tomto článku aspoň načrtnúť, aký je v nich rozdiel.

V prvom rade socializmus funguje na princípe: „Každý podľa svojich možností a každému podľa jeho práce“. Táto myšlienka, ktorej autorom nie som ja, vlastne hovorí, že v socialistickom spoločenskom zriadení by mal každý pracovať podľa svojich možností, schopností a prispievať svojou prácou k nejakému spoločnému dielu, pričom sa mu za vloženú prácu dostane náležitej odmeny. Odmena bude vymeraná na základe toho, koľko urobil, resp. na základe toho koľko práce do spoločného podniku vložil. V praxi teda zamestnanec dostane toľko, koľko odrobil.

Je veľmi jednoduché si toto zameniť so súčasným spôsobom odmeňovania. Veď aj dnes, v kapitalizme, dostávame odmenu za prácu na základe toho koľko odrobíme. Naša mzda je napríklad 3 eurá za hodinu a ak v práci budeme 10 hodín dostaneme 30 eur. Je to ľahká matematika. No je tu jeden zásadný rozdiel. Ten rozdiel je v tom, že v kapitalizme pracujeme pre vlastníka firmy (kapitalistu), ale v socializme pracujeme pre seba. Čo z toho vyplýva?

Ak sme zamestnaní v kapitalistickom spoločenskom zriadení, teda dnes, nepracujeme pre seba, ale pre vlastníka. Našou prácou vytvárame nejaký produkt, ktorý potom odovzdáme majiteľovi. Je to veľmi zjednodušená rovnica. Napríklad pracujeme v továrni na lízanky. Našou prácou vyrábame nejaký produkt, napríklad lízanky, ale tie nie sú naším vlastníctvom ale vlastníctvom majiteľa. On nám za našu prácu na jeho lízankách (ktoré potom predá) dá určitú mzdu. Napríklad ako sme už vyššie povedali, za 10 hodín práce, počas ktorej vyrábame lízanky, nám dá 30 eur. Lenže on potom tie lízanky, čo my vyrobíme predá za povedzme 300 eur. Naša mzda je teda len časťou toho, čo kapitalista získa. Je to len omrvinka z toho, čo bude mať on, pričom sa vôbec nepodieľal na výrobe lízaniek. My vlastne vyrobíme produkt v hodnote 300 eur a on nám dá len 30. Zbytok, čiže 270 eur je jeho čistý zisk. On sa však na výrobe nepodieľa. On si nemusí zašpiniť ruky, zničiť chrbát, on nemusí ráno vstávať a utekať do práce. On si len privlastní niečo, čo vlastne vyrobí niekto druhý, teda robotník.

V socializme naopak pracujeme pre seba, čiže podľa poučky, ktorú sme uvádzali vyššie, vlastne dostaneme mzdu za všetku, alebo aspoň za prevažnú väčšinu našej práce a nielen za malú časť, ako v kapitalizme. („Každý podľa svojich možností a každému podľa jeho práce.“) V socializme nie je žiadny majiteľ, ktorý by si privlastnil produkt, ktorý my vyrobíme. V socializme ak vyrobíme lízanky za 300 eur, tak dostaneme mzdu primeranú našej práci, čiže podľa toho koľko skutočne odrobíme. Nedostaneme 30 eur a zbytok si nechá kapitalista, ale napríklad 250 eur. Pracujeme pre seba a spoločnosť, nie pre majiteľa podniku.

Nie je teda úplne správne hovoriť, že v kapitalizme dostaneme toľko koľko odrobíme. Áno, naša mzda je závislá od množstva našej práce, ale nikdy nedostaneme mzdu za všetku našu prácu, ale len za časť. Väčšinu si nechá majiteľ. Drvivú väčšinu času v práci teda vlastne pracujeme zadarmo. Dostaneme len toľko, koľko nám dá majiteľ. Majiteľ chce mať čo najväčší zisk a preto bude mzdu tlačiť smerom nadol. To je v kapitalizme bežná prax.

Komunistická spoločnosť sa naopak riadi heslom: „Každý podľa svojich možností a každému podľa jeho potrieb.“ Je to vlastne vyššie štádium než socializmus. V praxi teda každý vloží toľko práce, koľko je v jeho možnostiach a nepoškodzuje ho to a za odmenu si môže vziať toľko, koľko potrebuje a dokáže spotrebovať. V socializme teda vymeriame zamestnancovi mzdu, ktorá je primeraná všetkej jeho práci a v komunizme ho proste necháme nech si vezme čo potrebuje. Nie je už potrebné, aby niekto meral množstvo práce a na jej základe mu stanovoval mzdu. Takáto forma spoločnosti samozrejme vyžaduje splnenie mnohých faktorov, na to, aby mohla vôbec fungovať. Nie sú to len materiálne faktory ako napríklad dostatok, ale aj určitá kultúrna a morálna vyspelosť členov.

Tento článok sa pokúsil o objasnenie tohto rozdielu. Každopádne sa nepovažujem za nejakého fundovaného znalca Marxa a preto tento článok berme s rezervou a len ako určitú interpretáciu.