Tomáš

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval vynikajúci, ba až geniálny autor mnohých skvelých kníh Erich Fromm.

Čo vidíme, keď sa chvíľu len tak ticho pozeráme do zrkadla a prenikáme skrz umelú masku tváre, ktorú nosievame bežne keď sme v spoločnosti? Je možné sa cez ňu vôbec dostať? Mnoho ľudí ju má tak dokonale nasadenú, že nevidia nič, len to, čo ostatní ľudia naokolo. Vidia úspešného podnikateľa, usmiateho študenta, učiteľa, upratovačku, manažérku, manžela, manželku atd. Našu masku sme si vymodelovali na základe tlaku zvonka, tlaku kultúrnych a spoločenských vzorcov, ktoré nám boli predhadzované už od malička a bez ktorých by sme boli zo spoločnosti odpísaní. Musíme nosiť masku, hrať rolu, existovať na základe spoločenskej konvencie inak budeme odvrhnutí ako podivní ľudia, blázni, utopisti, nekonformní čudáci. Na druhej strane byť silou mocou iný, je tiež určitou formou pózy a role, ktorú hrajeme. Stačí sa pozrieť na kaviarenských intelektuálov, ktorí „sú iní“ no v skutočnosti tiež len hrajú určitú rolu „štýlových“ podivínov. V tichosti sú veľmi konformní a súhlasia s režimom v ktorom fungujú. Len naoko sa hrajú na niečo zvláštne.

Byť skutočne individuálnou a celistvou osobnosťou neznamená len provokatívne sa navonok líšiť. Byť skutočne celistvou, individuálnou bytosťou, je mať vlastný názor a konať na základe svojho vnútorného presvedčenia. Nie je to nijaké lacné rebelovanie. Je to veľmi náročné, pretože si človek musí uvedomiť, kto vlastne je. Musí nadviazať kontakt so svojím vnútrom, so svojimi emóciami. Postmoderní ľudia žijúci v kapitalistickom, konzumnom režime toto dokážu len výnimočne. Sú uväznení v systéme, ktorý od nich vyžaduje presný opak. Zaraď sa do rady, usmej sa, konzumuj všetko čo ti príde pod ruku, nájdi si partnera, choď do kostola alebo do nákupného centra atd. Na usporiadaný život ti stačí, aby si sa zaradil a robil to, čo od teba spoločnosť vyžaduje. Každé ráno vstaň, nasaď si masku a vyraz do sveta. Večer sa pokojne potráp nad úbohosťou svojho prežívania a pokojne si aj poplač, či vypi nejaký ten alkohol, alebo zajedz čokoládu. Zažeň svoj stres a nepokoj. Musíš byť pripravený na ráno a na opätovné nasadenie si masky.

Človek stratil kontakt so svojím vnútrom. Myslíme si, že robíme to čo je pre nás dobré, ale v skutočnosti robíme presne to, čo sa od nás očakáva a žijeme v ilúzií, že sme to my a naše dobro, čo nás ženie vpred. Nemáme kontakt s naším najhlbším vnútrom. Náš zovňajšok žije separovaným pseudoživotom. Nezaujímame sa o svoje vnútro. Nevieme kto a čo sme v skutočnosti zač. Bolo by veľmi bolestivé preniknúť tými hustými nánosmi a prebiť sa až k našej vlastnej individualite a ešte ťažšie konať v súlade s ňou. Skutočne je utrpením konať tak, ako cítime, že konať máme. Naša spoločnosť je navonok tolerantná, no v skutočnosti každé vybočenie z rady je kruto potrestané. Pýšime sa ideológiou individualizmu a tolerancie, ale v skutočnosti sme všetci rovnakí. Ak nie, máme problém.

Sme emocionálne dinosaury. Táto stránka našej duše zostala hlboko v praveku. Ak sa prebijeme cez nánosy bahna k nášmu vnútru, zistíme, že sme výtvormi kapitalistickej, konzumnej a sebeckej spoločnosti. Možno sa sami sebe začneme hnusiť. V našich zdravotných záznamoch je síce napísané, že sme zdraví, no trpíme psychickou chorobou. Naše vnútro je oddelené od nášho zovňajšku. Naša spoločnosť je paradoxná, pretože vytvára psychicky chorých ľudí, ktorých označuje za zdravých. Takýto človek je taký, ako má byť, taký akého ho chce spoločnosť. Žije „normálny“ život. Preberá kultúrne vzorce a riadi sa nimi, ale vôbec nedbá na to, že je necelistvý, že jeho vnútro je uväznené. Nerobí to čo chce, ale to čo si myslí, že chce. V skutočnosti teda robí to, čo od neho vyžadujú vzorce. Nečudujem sa, že je toľko psychických chorôb a že psychiatri a psychológovia majú čo robiť.

Na druhej strane, človek, ktorý je v skutočnosti psychicky zdravý, pretože dokázal nadviazať kontakt so svojím vnútrom a koná tak ako mu kážu jeho emócie, ktorý koná na základe svojho vnútorného presvedčenia, ktoré má hlboko vryté vo svojom vnútri, robí to, v čo v skutočnosti verí a čo je jeho vyjadrením, tak na toho sa pozerá ako na čudáka a divného, dokonca ako na pomäteného. Každý prejav skutočnej individuality je kruto prenasledovaný. Ako sa na vás pozrú, keď vytiahnete tlačidlový mobilný telefón? Ako sa na vás pozrú, keď poviete, že ste volili komunistov? Ako sa na vás pozrú, keď poviete, že to nerobíte pre peniaze? Ako sa na vás pozrú, keď …