Tomáš

Síce má článok trochu suchý názov, ale netušil som ako ho mám výstižnejšie pomenovať vzhľadom k tomu, že nepôjde o nejakú horúcu škandalóznu bombu vhodnú do bulvárnych novín. Pôvodne som chcel napísať článok o tom ako je Valentín presiaknutý komerčným duchom, ale nakoniec som svoj pôvodný zámer opustil, lebo každý všímavý človek si toto veľmi dobre uvedomuje. Na pultoch sú metrové plyšové medvede, všade srdiečka, kvety, pralinky a čo je najdôležitejšie, všetko je na predaj. Je jedno či k vašej milovanej cítite skutočnú lásku, hlavne jej kúpte nejakú drahú zbytočnosť, aby ste ju nepriamo vyzvali k sexuálnemu styku.

Každopádne, hlavnou myšlienkou tohto článku je, že v našej spoločnosti ktorá stojí na kapitalistických základoch, je prítomnosť majetníckych sklonov úplne bežná a to aj v partnerskom spolužití. Veď keď chceme povedať druhej osobe, že sme s niekým vo vzťahu, tak proste povieme: „Mám priateľku alebo priateľa“. Ide o našu priateľku, my na ňu máme nárok veď je naša. Nepatrí nikomu inému, ale nám. Tak isto to platí opačne. Ženy tiež „majú“ priateľov. Dôležité je tam slovíčko „mať“. Je to krásny verbálny odkaz na to, že k druhej osobe pristupujeme ako k časti nášho majetku. Je jedno či je to muž, alebo žena. Máme dom, auto, psa a ženu. Krásna idylka. Všetko je predsa naše.

Keď som minule prechádzal okolo obchodu s darčekovými predmetmi, tak ma zaujalo ženské tričko s nápisom „Manželka – súkromný majetok ženícha“. Pravdepodobne išlo o nejaký žartovný predmet vhodný ako darček k svadbe, ale ja som sa nad tým nápisom hlbšie zamyslel a v podstate som došiel k záveru, že aj napriek istej dávke humoru nie je ten nápis tak úplne od veci. Ako sa hovorí, každý mýtus obsahuje zrnko pravdy. Tak isto aj vtipy sú vlastne odrazom nejakej spoločenskej skutočnosti, na ktorú odkazujú humornou formou. Napríklad existujú vtipy o policajtoch, rómoch, doktoroch a vlastne všetky vznikli ako odraz nejakej skúsenosti. Jednoducho povedané, v každom vtipe  je tiež zrnko skutočnosti.

Dnes v ére kapitalizmu, kde sa všetko hodnotí prostredníctvom peňazí a kde prevláda ideológia hlásajúca maximalizáciu súkromného vlastníctva, nečudo že aj partner môže byť vnímaný ako potenciálny predmet vlastníctva. To tričko malo byť vtipné, ale v skutočnosti bez servítky odrážalo skutočnosť. Vlastne možno práve preto, že bez servítky odráža skutočnosť sa hodnotí ako vtipné. Tak isto ako keď hovoríme vtipy, sú vtipné preto, lebo vlastne drsne a bez zábran skonštatujú niečo, čo je v spoločnosti všeobecne známe, ale nie je slušné, alebo dokonca legálne o tom hovoriť nahlas.

Pochopiteľne majetnícke sklony v rámci vzťahu nie sú prítomné výlučne len dnes, v ére kapitalizmu. Kapitalistická spoločnosť je skôr len optimálnym prostredím, kde sa môžu vyskytovať.