Tomáš

Som bežný civilizovaný Európan. Bývam v priemerne zariadenom byte, alebo dome a mám víkendovú chatu, kam chodievam relaxovať. Občas si zájdem na ryby, alebo strávim dovolenku pri mori, či v horách. Mám prácu ktorá by síce mohla byť platená lepšie, ale aj napriek tomu žijem. Mám vodovod s tečúcou pitnou vodou, v chladničke niečo pod zub a zimou netrpím. Oblečenie si chodievam zvyčajne kupovať do nákupných centier a samozrejme mi záleží na tom, ako sa oblečiem. Veď je dobre známe, že šaty robia človeka. Hocičo by som si neobliekol a neobul. Som predsa stále členom strednej triedy. Nerozumiem ako môžu dôchodcovia voliť ľavicu,veď komunizmus už dávno padol. Radšej pôjdem „stredo-pravou“ cestou. Vážim si svoju slobodu. Moja viera v demokraciu je občas otrasená, no bezpečne viem, že ak je problém, tak za to určite nemôžu liberáli a konzervatívci, ale pozostatky komunistov vo vláde. Večer zvyknem sledovať televízne noviny na TV baronesa alebo na TV môj. Zas samé nehody a politika. Koho to zaujíma. Po výplate si kúpim nový sveter, aby na mňa tá blond kolegyňa zas pozerala, keď prídem do práce. Mala by to byť nejaká lepšia značka, aby som nevyzeral ako chudák, čo chodí k Číňanom.

Môj otec aj matka boli zamestnaní. Nikdy som netrpel hladom ani smädom. Chodil som, tak ako väčšina mojich kamarátov na základnú školu, ktorá bola najbližšie k nášmu sídlisku. Potom som začal chodiť na strednú. Kamarátov som mal rôznych. Jeden bol z vyššej triedy. Otec ho vždy nosieval do školy autom. Keď vystupoval pred školou otec mu nikdy nezabudol dať nejaké peniaze na desiatu. My sme si desiaty nosili, no on nie. Vždy hovorieval, že tatko má štýl a nakupuje len v luxusných butikoch a nikdy nie len zopár kúskov oblečenia. Síce to nepotrebuje, ale môže si to dovoliť a teda niet čo namietať. Druhý kamarát pochádzal z rodiny intelektuálov. Nikdy som im nerozumel. Ale teraz už rozumiem. Vždy točil niečo o ekológií a feminizme. Teraz už chápem, že je dôležité šetriť našu prírodu. Veľkým problémom je tiež emancipácia žien. Stále majú priemerne nižšie platy ako muži. Celkovo otázka slobody a práv je významná. Dokonca ešte aj tie zvieratá musia mať nejaké práva. Celá Európa sa pozerá na utrpenie cirkusových zvierat a takmer nikto nič nerobí pre ich oslobodenie. Treba poukázať na práva veľrýb a kureniec ! Som hrdý na to, že som Európan.

Vyššie uvedený text je nezmysel. V žiadnom prípade neoznačuje konkrétnu osobu, alebo osoby a ani sa nesnaží poukázať na dekadentnosť a pokrytectvo Európanov voči tretiemu svetu, z ktorého žijú. Nepoukazuje na to, že hromada oblečenia a doplnkov, pred tým než si ich oblečie polo-obézny Európan, prejde rukami nejakého chudáka žijúceho v niektorej z ázijských štátov, v ktorých funguje turbo-kapitalizmus hraničiaci s otroctvom. V žiadnom prípade nechce ukázať, že niektorú súčiastku z televízora, ktorý možno práve sledujeme, vyrobil nešťastník z Mexika potiaci sa nad pásom vo výrobných megakomplexoch Maquiladoras. Nepoukazuje na vášnivé diskusie o právach ošípaných na voľný výbeh, no pritom na hraniciach Európy možno práve v tomto momente príslušník Islamského štátu seká mačetou hlavu svojej obeti len za to, že s ním nesúhlasí v otázke viery. Nesnaží sa poukázať na to, že sa tvárime ekologicky no nedokážeme zastaviť štáty, ktoré znečisťujú a rabujú planétu najviac v mene kapitalizmu a neustáleho ekonomického rastu a už vôbec sa nesnaží podtrhnúť rozdiel v prioritách sýteho, zaodetého a internetom zabezpečeného Európana hľadajúceho zmysel života v sebarealizácií a podvyživeného černocha z centrálnej Afriky, nakazeného vírusom HIV. Paradoxne, obaja sú príslušníkmi rovnakého druhu – homo sapiens sapiens a žijúceho spolu na jednej planéte. My sme ale predsa izolovaný ostrovček civilizácie a slobody a zo svetom nemáme takmer nič spoločné.