Tomáš

Tento stručný článoček venujem, podľa môjho názoru, jednej z najzávažnejších chorôb postkomunistických krajín a to démonizácií pojmov a fóbií zo všetkého, čo má súvis s marxizmom.

V prvom rade je veľkým problémom démonizácia pojmov spojených s minulým režimom. Keď sa povie slovo komunista, komunizmus, socializmus, kolektivizmus atd. tak sa v ľuďoch dostaví priebežne pestovaný strach z týchto pojmov, ktorý je však často neopodstatnený. Nie raz sa mi stalo, že som počul predkladané slová v zmysle nadávok, ktoré boli smerované inej osobe. V ľuďoch je pestovaný strach pred týmito pojmami ako keby sa jednalo o nejaké pekelné výrazy pričom reálne by ich mnoho ľudí nevedelo ani ako tak definovať. Poznáme len naučené a dookola opakované frázy, ktoré absolútne postačujú.

Za komunizmu sa nemohlo cestovať. Za komunizmu nebol dostatok banánov. Komunisti vyvlastnili podniky atd. Stále opakované frázy dokonale a dôsledne ničia od detstva akékoľvek náznaky kritického myslenia pričom vytvárajú súbor démonických pojmov spojených s komunizmom. Akékoľvek alternatívne myslenie je dopredu odsúdené na neúspech, pretože s týmito pojmami sa už dopredu pracuje ako s niečím negatívnym a teda v momente kedy človek vysloví pojem napr. socializmus, tak je zaškatuľkovaný a zatriedený v kolónke „komunista – zlý človek“. Osobne mám pocit, že sa tento „slovník pekelných výrazov“ neustále obohacuje a najbližšie možno pribudne na jeho strany už aj pojem sociálnej demokracie.

V druhom rade je to problém fóbie z marxizmu a všetkým súvisiacim. Opäť je veľkou ranou pre akékoľvek alternatívne myslenie dôsledne pestovaný averz a fóbia ako neopodstatnený strach. Marxizmus je filozofický smer, ktorý nie je vonkoncom mŕtvy a stále má čo ponúknuť. Kríza kritického myslenia je v plnom prúde a alternatívne myslenie je dokonale potlačované dopredu nainštalovanými „správnymi“ a „pravdivými“ názormi na všetko čo súvisí s ľavicovým zmýšľaním.