Mám už dlhú dobu taký pocit, akoby každá osoba, ktorá prejaví sympatie s Rusmi, ruskou politikou a jej smerovaním, musela byť nevyhnutne hneď napadnutá tým, že je rusofilná. Mám taký dojem, že tento pojem naberá v našich končinách už pejoratívny význam a keď niekoho označím za rusofila, akoby som tým chcel povedať, že je to nejaký zapredanec Kremľa a člen tábora nepriateľov „slobody a demokracie“. Tieto nezmysly treba neustále vyvracať, lebo sa nakoniec môžu stať všeobecne uznávanou pravdou.
V prvom rade je rusofil človek, ktorý miluje ruskú kultúru, ich spôsob života a históriu. Je to milovník národa a je voči nemu hlboko citovo založený. Snaží sa preniknúť do mysle Rusov a spoznať ich čo najviac. Takýto človek nemusí nevyhnutne súhlasiť so všetkými rozhodnutiami a činmi najvyšších štátnych predstaviteľov Ruska a môže považovať mnohé kroky dokonca za zlé. Každý rusofil nemusí byť nevyhnutne zároveň oddaným podporovateľom Putina a jeho politiky. Tak isto to však môže byť aj naopak. Každý podporovateľ ruskej politiky nemusí byť nevyhnutne rusofil a milovať ich národ. Toto je moja interpretácia.
Ja sa za rusofila vôbec nepovažujem. Vnímam Rusov a ich národ ako rovnocennú súčasť svetovej kultúry. Ich história je pestrá a bohatá. Ich kultúra má svoje čaro i osobitosti, tak ako kultúry iných národov. Ako Slovák mám určite osobne bližšie ku kultúre Rusov, ako povedzme k takej kultúre Angličanov, či Nemcov. Nemôžem však na druhej strane povedať, že by som voči Rusom cítil nejaký zvláštny cit a zároveň pociťoval nadštandardný záujem o ich kultúrne dedičstvo a zvyky. Popravde, jediné historické obdobie ktoré ma z ruskej histórie zaujíma, sú dejiny 20. storočia, respektíve dejiny Sovietskeho zväzu. Hlboko však sympatizujem s ich súčasnou politikou a to z prostého dôvodu.
Rusko podľa môjho názoru svojou činnosťou vyvažuje váhy svetovej politiky. Nespráva sa ako policajt sveta, ktorý roznáša po planéte imaginárnu fakľu „slobody a demokracie“ medzi štáty, ktoré ju vôbec nepotrebujú. Rusko je brzdou imperiálnej politiky „Západu“ a preto ho treba v tejto činnosti podporovať. Človek nemusí byť hrdý Slovan a biť sa do pŕs, že cíti so svojimi bratmi na východe. Stačí mať zdravý sedliacky rozum, elementárny prehľad v medzinárodných vzťahoch a chuť nezaviesť do sveta diktatúru jednej strany aby pochopil, že treba stláčať brzdu a nie pridávať plyn.
Netvrdím, že som bezhranične oddaný ruskej politike. V prvom rade som marxista a uvedomujem si, že v Rusku je tvrdý kapitalizmus, tak ako v Spojených štátoch a našej Európe. Preto aj moja podpora má svoje medze, ale pokým sa súčasný stav medzinárodných vzťahov nezmení, budem radšej podporovať Rusov. Nechcem tu mať tanky ani z východu a ani zo západu. No povedzme si úprimne, v súčasnosti nám podľa mňa viac hrozí, že budeme vojenskou základňou NATO a potenciálnym cieľom útoku teroristov, ako že sem vpochodujú vojská Ruskej federácie bez toho, aby boli vyprovokované z našej strany. Východiskom je poslať NATO domov a posilniť dobré vzťahy s Ruskom. Tým pádom si zachováme aspoň akú takú neutrálnu pozíciu. Zbrojenie takej malej krajiny ako je Slovensko je zbytočné. Radšej nasadiť do boja diplomaciu a neprovokovať spiaceho medveďa. Naposledy keď sme vyhlásili vojnu Rusom, (V roku 1941 počas druhej svetovej vojny, ako spojenec Tretej ríše vyhlásil Slovenský štát vojnu Sovietskemu zväzu.) tak sa po štyroch rokoch bojov spievala na brehoch Dunaja a Váhu Kalinka. (Našťastie.)
Týmto však nechcem ani v najmenšom podporiť snahy prozápadných propagandistov a agitátorov. Nie je tajomstvom, že tí by akékoľvek väzby Slovenska a Ruska najradšej pretrhali a ich najväčším strachom je panslavistické zmýšľanie ľudí. Tvrdenie, že s Ruskom nemáme absolútne nič spoločné je nezmysel. V prvom rade sme Slovania. V druhom rade je tu tiež podľa môjho názoru minimálne povinnosť každého občana našej vlasti, ctiť si obete, ktoré prinieslo Rusko (vtedy Sovietsky zväz) pri oslobodzovaní nášho územia spod fašistickej nadvlády. Vďačíme im za veľa a mali by sme s nimi udržiavať dobré vzťahy aj napriek tomu, že nemusíme byť nevyhnutne rusofilní, alebo mať panslavistické zmýšľanie.