Kapitalistická spoločnosť a „mentálna totalita“

2. septembra 2016, Tomáš, Úvahy

Rád používam pojem „mentálna totalita“ ak chcem naznačiť, v akom stave je podľa mňa v súčasnosti, v kapitalizme, úroveň slobody zmýšľania a rozhodovania bežného človeka a mládeže. Vraj žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, v ktorej si každý môže myslieť čo chce a konať na základe vlastnej vôle. V našej civilizovanej a slobodnej spoločnosti vraj nemá miesto nejaká primitívna propaganda. Toto sa nám snažia odmalička vtĺkať do hláv. Ideológovia súčasnej spoločnosti, moderní agitátori kapitalizmu nám vytrvalo tvrdia, že po páde socializmu sme sa zbavili okov totality. Nastal raj.

V skutočnosti sme však padli do ešte hlbšej totality. Táto totalita je vnútornou totalitou. Je to väzenie mysle. Znie to ako konšpiračné reči, ale uvedomujeme si, že všetci žijeme podľa rovnakého vzorca a v zásade robíme to čo od nás kapitalistická spoločnosť očakáva? Ráno vstaneme a urobíme si lacnú kávu, ktorú pije 90% Slovákov. Tieto kávy síce vyzerajú, že sú rôzne pretože majú rôzne etikety, ale v zásade sa v ničom vážnom nelíšia. Potom ako hlodavce nastúpime do preplnenej MHD a utekáme do práce, kde trávime prevažnú časť dňa. Mnoho ľudí chodieva do práce autom, ale aký je rozdiel medzi tým, či uviaznem v kolóne v aute, alebo v autobuse. V práci nám tvrdia, že makáme pre seba a že si zarábame na svoje živobytie. To je opäť polovičná pravda. Väčšina zisku z našej práce tečie do vrecka majiteľom, kapitalistom, ktorí nič nerobia len sedia a pozerajú ako ich moderní otroci pracujú za pár drobných, aby prežili, aby mali na chleba a zaplatenie účtov. Potom sa ako zbitá zver vraciame do našich skromných domovov ešte z čias „totality“, kedy ich vybudovali ruky našich otcov,dedov a pradedov, ktorí pracovali pre seba a nie pre nejaké prasatá v kanceláriách, ktoré platia „celebrity“, aby tárali v TV o tom, ako zle bolo za komunizmu. Keď prídu voľby aj tak dáme hlas nejakému nechutnému podnikateľovi, ktorý sľubuje že urobí „radikálne zmeny“, alebo že „urobí poriadok so zlodejmi v politike“ a podobné reči. Čo je definíciou mentálnej totality?

„Mentálna totalita“ je syndróm, postihnutie mysle moderného proletára, príslušníka strednej triedy. Je to závažný problém, ktorý je charakteristický tým, že postihnutý človek žije v ilúzií slobodnej vôle a slobodného myslenia. V skutočnosti je však otrokom, ktorý si myslí a robí presne to, čo sa od neho očakáva. Pracuje, platí dane, nakupuje, konzumuje, sleduje trápne reality show, zaujíma sa o život „celebrít“, chce mať najnovší mobil a televízor, opakuje to čo počuje a vidí ako primát. Odsudzuje všetko čo nepozná a nechápe. Vlastne ani nemôže vybočiť z rady, lebo na to v každom prípade nejako doplatí. V zásade sa chová ako stádovité zviera, ale žije v ilúzií svojej individuálnosti a to len preto, lebo má iný mobil ako jeho kamarát. Erich Fromm, nemecký sociológ a filozof tvrdí, že človek stráca kontakt so svojim vnútrom. Ja s ním plne súhlasím. Sme takí, akí máme byť podľa šablóny. Svoje skutočné ja potláčame a izolujeme ho vo vnútri svojej osoby.

Dá sa „mentálnej totalite“ nejako uniknúť? Pozitívnou správou je, že podľa mňa áno. Je to však veľmi náročné a vyžaduje to doslova boj so sebou a spoločnosťou. Toto je však už na iný článok.