Včera som sa po čase rozhodol opäť ísť do kina a vybral som si horúcu novinku Deň nezávislosti 2. Vzhľadom ku krajine, ktorá film vyprodukovala a s prihliadnutím na trailer k filmu som po obsahovej stránke nebol prekvapený. Všetko čo sa dalo bolo zničené, všade lietali mimozemšťania a všetko sa rúcalo. Aspoň to na chvíľu odtrhlo mozog od premýšľania nad vážnymi témami. Bolo však tomu skutočne tak ? Počas filmu som sa zamyslel a po filme som svoje úvahy trochu viac usporiadal aby dávali zmysel.
Keď sledujem katastrofické sci-fi filmy, mám taký dojem ako keby tieto a podobné „béčkové“ akčné jednoduché filmové diela potajme sugerovali divákom, že nepriateľ je vždy tam vonku a je vždy viditeľný a môžeme na neho ľahko ukázať prstom. Votrelci, mimozemšťania, zombie vo filme privedú diváka na ľahkú cestu k tomu, aby uveril že mimo kino je jeho nepriateľom Rusko, Čína, Kórejská ľudovodemokratická republika, či Kuba. „Civilizovaný svet“ vedený „západom“ vo filme jednoznačne stojí na strane dobra a spravodlivosti. Vo filme proti votrelcom, v skutočnosti voči napríklad takým Rusom. Je to ako vymývanie mozgov a skrytá dobre cielená masáž hlavy a nepriame poukazovanie na určité skutočnosti.
Samozrejme okrem filmov nemôžeme nespomenúť počítačové hry, kde opäť svet zachraňuje vojak odetý v amerických maskáčoch a s vlajkou západnej kultúry v ruke. Nečudo potom, že sa na internete a sociálnych sieťach objavujú indivíduá a dokonca celé skupiny, ktoré podporujú a velebia akcie typu prejazdu amerického vojenského konvoja cez Slovensko. Veď k nám idú osloboditelia nie ? To sú tí čo chránia svet. Vo filme proti UFO a v skutočnosti proti iným „votrelcom“, votrelcom z východu. Je to až detinsky priehľadná ideologická masáž.
Nepriateľ a zdroj problémov sa hľadá a vždy nájde vonku. Odpútava sa pozornosť od skutočného zdroja problémov na ktorom obvykle takmer sedíme. Korene problémov sa zakrývajú tak, že sa hľadá príčina zla inde než doma, inde než vo vlastnej krajine, inde než takmer pod nosom. Problémom je votrelec z Marsu, diktátor v púštnej krajine, ruský medveď či kórejský súdruh. V skutočnosti sú však problémy úplne inde v samotnom princípe na ktorom funguje naša spoločnosť a my. Problém je v tom, že spoločnosť ktorá vyprodukovala akčný sci-fi film má milióny v banke, kým vonku na ulici sedí bezdomovec a nemá sa ani kde umyť. To je skutočný problém a nie nejaký iluzórny votrelec, či cudzia krajina.
Dávka lacného filmového heroizmu a vlastenectva potom ohlupuje mládež, ktorá pozná len vlajku Slovenska a USA. Spomínam si na jednu príhodu čo sa mi stala ešte dávno, keď som bol žiakom na základnej škole. Mali sme pracovné zošity a v nich bola jedna úloha, kde sme mali spomedzi viacerých zástav vyfarbiť našu. Ja som to zvládol bez problémov i keď si už nespomínam či som nepoplietol farby pruhov, ale jedna spolužiačka bez váhania s chuťou vyfarbila vlajku USA. Možno nám to vtedy pripadalo vtipné, ale dnes sa už tomu nesmejem, pretože je to pre mňa jasným príznakom toho, aký je mladý mozog citlivý na ideologickú masáž.
Jeden deň si s pátosom pripomínajú vo vzdialenej krajine deň nezávislosti. Ostatných 364 dní sú (a my s nimi) v hlbokej neuvedomelej závislosti.