Nie som alibista a otvorene hovorím, že nemám problém povedať, čo si myslím. Tento článok píšem ako nepriamu reakciu na výsledok sobotňajších volieb. Na jednej strane sú tu ľudia, čo sa otvorene hlásia proti tzv. Slovenskému štátu a Tisovi. Do tohto tábora patria aj tí, ktorí to neradi, či len veľmi zdráhavo a skryto naznačujú a snažia sa radšej držať rétoriky „kontroverzného“ štátu a prezidenta. Na druhej strane sú tu obhájcovia. Tiež buď to otvorene sympatizujú, alebo sa radšej tejto téme vyhýbajú a len tak medzi kamarátmi pri pive povzdychnú: „Ach, za Tisa bolo dobre“.
Čo teda vlastne o Slovenskom štáte a Jozefovi Tisovi vieme, či naopak nevieme ?
Bol Slovenský štát (Slovenská republika) samostatným štátom ?
Oficiálne nebol súčasťou ČSR a svoju papierovú samostatnosť vyhlásil 14. marca 1939. Lenže v skutočnosti bol samostatný len naoko, resp. len v papierovej rovine. V skutočnosti bol satelitným štátom Tretej ríše, čiže fakticky samostatný vôbec nebol. Mal vlastnú vládu a vlastného prezidenta, no jeho samostatnosť končila vtedy keď zazvonil telefón z Berlína. Jozef Tiso a jeho vláda sa nemohli priečiť Nemcom, lebo by boli veľmi rýchlo odstavení a bol by dosadený niekto iný. Je to pekne vidieť na prípade Ferdinanda Ďurčanského, ktorý spočiatku plnil funkcie ministra zahraničia a vnútra. Žil v ilúzií, že Slovensko je relatívne samostatný štát a pokúsil sa robiť vlastnú zahraničnú politiku. Dopadlo to tak, že po tzv. Salzburských rokovaniach bol odvolaný z oboch funkcií a na jeho miesto sa dostali Vojtech Tuka a Alexander Mach. De facto bola teda SR bábkovým štátom v rukách Tretej ríše. O jej samostatnosti „de iure“ sa dá tiež polemizovať vzhľadom na to, že to bol vlastne produkt vlastizrady na ČSR. Ak aj by sme horko ťažko uznali jeho formálnu samostatnosť, tak neformálne v skutočnosti samostatný nebol. Bolo by bludom a sebaklamom tvrdiť, že bol nezávislým od Nemecka.
Bol režim v Slovenskom štáte fašistickým ?
Jednoznačne áno. Fašizmus ako režim má niekoľko charakteristických znakov. Prvým z nich je silný nacionalizmus, ktorý sa môže spájať so šovinizmom. Slovenský štát bol nesporne produktom nacionalistických a autonomistických snáh politikov HSĽS (Hlinkovej slovenskej ľudovej strany). Členovia HSĽS boli jednoducho nacionalisti a chceli samostatnosť Slovenska. Neváhali sa preto v mene tohto cieľa spojiť aj s Hitlerom. Do akej miery boli nútení, budem ešte rozoberať. Druhým znakom fašizmu je vodcovský princíp. V Taliansku bol vodcom Benito Mussolini, v Tretej ríši Adolf Hitler a na Slovensku Jozef Tiso. Dokonca mal titul vodca aj oficiálne priznaný ! Bol teda prezidentom a vodcom. Princíp silnej autority a hierarchie je tiež príznačný pre fašistické režimy. Na Slovensku bol Tiso nesporne autoritou, čo čiastočne vyplývalo aj z toho, že bol farárom a Slovensko bolo tradične silne klerikálne. Polovojenské organizácie sú tiež typické pre fašistické štáty. V Taliansku boli tzv. Čierne košele, v Nemecku (i keď to bol štát nacistický) boli tzv. Úderné oddiely známe pod skratkou SA. Na Slovensku sme mali Hlinkovu gardu, ako nástupkyňu rozpustenej Rodobrany.
Je nesprávne označovať tento režim ako „klerofašizmus“ ?
V podstate je to režim fašistický a predpona „klero-“ len podtrhuje jeho klerikálne pozadie, nehovoriac o tom, že jeho prezident bol farár. Osobne si myslím, že to nie je chybné pomenovanie. Je v podstate jedno či ho nazývame fašistickým, alebo tam dáme predponu „klero-„.
Bolo vytvorenie Slovenského štátu menším zlom, ako prípadné neuposlúchnutie Hitlera a riskovanie obsadenia ?
Toto je tradičná výhovorka obhájcov Tisa a Slovenského štátu, že veď on sa len riadil politikou menšieho zla. Tvrdiť, že Tiso a spol. nechceli samostatnosť je nezmysel. Samostatnosť bola určite chcená. Hitler im ju v podstate umožnil. Na druhej strane skutočne nemali na výber a keby nesúhlasia, tak by sme pravdepodobne dopadli ako Česi. Ťažko však povedať, či to bolo menšie zlo. Získali sme akože samostatnosť (rozumej nikto nás do roku 1944 vojensky neobsadil) no na druhej strane sme otvorene kolaborovali s nacistami a Hitlerom. Česko si aspoň zachovalo dôstojnú tvár pretože otvorene nekolaborovali. Česi boli bití ale stáli hrdo, nás nebili, ale naša tvár bola pošpinená kolaboráciou. Ak by nevypuklo SNP, len ťažko povedať, ako by nás vnímali po vojne spojenci. Čo sa týka konkrétne Tisa, tak ak by bol tak strašne proti Nemcom, tak by odstúpil z politiky, ale on neodstúpil a vedome pokračoval vo svojej činnosti. Vedome kolaboroval a osobne mu zjavne nevadila spolupráca s Treťou ríšou. Zvyknem v tejto súvislosti často hovorievať, že každý má vždy možnosť povedať dosť a nepokračovať. Ak niekto pokračuje a vedome nejakým spôsobom koná, súhlasí s tým, pretože keby to bolo proti jeho presvedčeniu a morálke, tak by sa dokázal zastaviť. Reči o tom, že to robil pre národ u mňa neobstoja.
Tiso versus židia…
V prvom rade treba povedať, že na Slovensku platil od roku 1941 tzv. Židovský kódex, teda zákony namierené proti židom a akási obdoba nacistických Norimberských rasových zákonov. Síce nie som odborník na právo a osobne som si tieto zákony len letmo prezrel, ale počul som názor, že sú ešte prísnejšie ako tie Nemecké. Slovensko malo teda malo rasové zákony namierené voči menšine. To je objektívny fakt. Viac krát som počul, že vraj Židia boli voči Slovákom krutí, a neľútostne ich zdierali. To neviem posúdiť, nežil som v tej dobe. To čo viem posúdiť je len to čo sa nám zachovalo a zachovalo sa mnoho popolu z Osvienčimu a slovenské rasové zákony. Akokoľvek sa správali židia, nikto nemá právo zabiť druhého človeka, alebo ho násilne vyhodiť z domova. Tak ako nemám právo upáliť niekoho za to, že mi ukradne kolobežku. Tiso vraj o koncentračných táboroch nevedel. Nuž asi si len ťažko mohol myslieť, že ich odvážajú v dobytčích vagónoch len s pár osobnými vecami do rajskej záhrady. Tiso vraj mohol udeľovať výnimky a aj ich udeľoval a tým zachránil životy mnohých židov. Výnimky mohol udeľovať aj Adolf Hitler a tých pár ľudí, ktorým udelil výnimku voči tým ktorých bez milosti odoslal preč ho morálne nezachránia.
Dalo by sa pokračovať aj ďalej, ale nechcem, aby bol článok príliš dlhý. Som humanista a preto nesúhlasím s trestami smrti, vynesenými nad niektorými pohlavármi Slovenského štátu. Určite sa však hrdo hlásim do tábora antifašistov a preto som znechutený z výsledku sobotňajších volieb.