Skúste ho spochybniť. Skúste ho kritizovať. Skúste otvorene nesúhlasiť. Obratom, ste komunista, súdruh, červený, fašista, nacista, spiatočník, traktorista, kombajnista a ešte kadejaký „ista“. Paradoxom dnešného systému je, že napáda starý režim spred roku 1989 tým, že bol totalitný, no sám sa nespráva inak. Je to ale pochopiteľné, vzhľadom k tomu že každá ideológia, aj tá neoliberálna kapitalistická, sa snaží systém, ktorý presadzuje naturalizovať, čiže robiť z neho niečo prirodzené, normálne a akési najoptimálnejšie riešenie pre fungovanie sveta, hospodárstva, spoločnosti atd.
Veď predsa kapitalizmus, voľný trh a všetko čo so sebou prinášajú sú pre človeka prirodzené, je to najlepší systém akým môže spoločnosť fungovať. Pre človeka sú prirodzenými egoizmus a individualizmus, snaha o hromadenie bohatstva, maximalizácia vlastného prospechu, zisku, potešenia. Načo by sme sa mali tváriť, že sme solidárni, chceme, aby sa mal druhý dobre rovnako ako my sami, ba možno aj lepšie. Aj tak ide len o nás samých. Teraz konečne nastala éra víťazstva kapitalizmu a neoliberalizmu, pre človeka najprirodzenejšieho systému a svetonázorovej orientácie. Totalitný komunizmus je porazený a nastala éra slobody a demokracie.
Myslím si, že každý kritik bývalého režimu, ktorý chce poukazovať na totalitu bývalého režimu, by sa mal pozastaviť a pouvažovať nad tým, či sa aj súčasný systém nespráva totalitne, pretože obviňovať niekoho, že zjedol koláč a pritom mať sám ústa zamazané od marmelády je prinajmenšom zarážajúce.
Áno, žijeme v pluralitnej spoločnosti, no povedzme si úprimne, dopustil by niekedy akýkoľvek systém svoju vlastnú porážku, alebo zmenu ? Pluralita je skvelá vec, pokým neprekročíte mantinely. Existuje rámec v ktorom si každý môže vykrikovať čo chce, kde chce a kedy chce. No v momente, kedy sa tento rámec nastavený samotným systémom niekto pokúsi prekročiť, privolá na seba „boží hnev“. Systém začne iskriť, zosielať blesky a hromy. Každý systém to robil inak. V stredoveku ste boli označený za kacíra, heretika, odpadlíka od Krista a upálený na hranici. Za čias Veľkej francúzskej revolúcie ste mohli veľmi ľahko skončiť pod gilotínou, keď ste boli aristokrat, royalista, prívrženec kráľa a monarchie. V ére nacizmu sa stačilo krivo pozrieť na vodcu, či spochybniť konečné víťazstvo. Represia za bývalého režimu sa dostavila, keď ste spochybňovali marxizmus, stranu a vedúcu úlohu proletariátu vo svetovej revolúcií. Dnes má systém sofistikovanejšie metódy ako potrestať odpadlíka od viery v kapitalizmus. Ste označený za extrémistu a onálepkovaný nejakou nálepkou. Vždy sa nájde nejaká vhodná „čierna“ nálepka. Ste odsunutý na okraj diskurzu, spochybnený a tým pádom systémovo odpísaný. Načo využívať násilie, keď omnoho efektívnejšie je presvedčiť samotných ľudí že žijeme v ideálnom systéme a keď je niečo zle tak za to môžu nejaký „isti“.
Ľuboš Blaha vo svojej knihe Matrix kapitalizmu veľmi výstižne poznamenal, že minulý režim zasahoval voči odpadlíkom ako infarkt, rýchlo a nemilosrdne, no dnešný systém zasahuje ako rakovina, pomaly vás rozožiera až sa úplne stratíte.