V nasledujúcom článku sa pokúsim o analýzu životného cyklu „B.K.J“ (bežnej konzumnej jednotky), ktorú môžeme v staršej literatúre nájsť tiež pod označením človek. V momente narodenia „B.K.J“ dostáva poradové číslo, ktoré sa s ním ťahá celý život. Je to slávnostný akt zaradenia novej jednotky do svetového systému. Odteraz už systém nejde oklamať, lebo sa jednotka stala jeho súčasťou, respektíve bola úspešne registrovaná. V priebehu dospievania jednotka prejde sériou výcvikov a školení o správnom fungovaní v spoločnosti založenej na kapitalistických princípoch a teda na princípoch hromadenia súkromného majetku, spotrebe tovarov a služieb, ktoré zdanlivo uspokoja „potreby“ vyfabrikované tým istým systémom. V konečnom dôsledku je nutné sa rozmnožiť a vytvoriť novú jednotku určenú na registráciu a spracovanie v systéme.
V momente kedy je jednotka vyškolená je nutné ju zapojiť do systému práce. To sa udeje cez trh práce, kde sa jednotka sama ponúka, aby našla zamestnávateľa. Musí sa najskôr vystaviť a predviesť svoje schopnosti, čo ju urobí príťažlivejšou pre potencionálneho zamestnávateľa. Je nutné zapojiť všetky sily, aby si spomedzi armády jednotiek vystavených za sklom vybral vyvolený práve mňa. Práca je nutná pre život, lebo vďaka nej si môžeme dovoliť taký luxus akým je prežitie a konzumácia toho, čo je nám ponúkané. Je to prvé koliesko v trhovom kapitalistickom mechanizme. Každá jednotka sa snaží zapadnúť do systému medzi ostatné jednotky a robiť ho funkčným. Je nutné správať sa trhovo. V kurze sú biele zuby, flexibilita a konkurencieschopnosť. V prípade, že jednotka nie je až tak trhovo nadaná, stále je nutná aj lacná pracovná sila v závodoch, takže ak nemá námietky bude (snáď s.r.o.) úspešne zaradená. Defektné jednotky (nevedia sa zaradiť, nesúhlasia so systémom) sú vyradené na okraj civilizácie a označené za defektné červenou nálepkou s nápisom „extrémista“. To len pre prípad, aby sa náhodou nezamiešali medzi funkčné jednotky. Ak je teda snaha jednotky nakoniec korunovaná úspechom, tak sa zamestná. Odteraz, už sa nemusí báť o to, či ju niekto zamestná, ale len o to, či sa v práci udrží. Vždy je tu vystretý ukazovák a hrozba prepustenia, čo v praktickom jazyku práce znamená: MAKAJ, LEBO INAK… !!!
Obdobie voľna sa nazýva tiež obdobím spotreby tovarov a služieb. Funkcia jednotky sa prepína z „výrobcu niečoho“, na „konzumenta niečoho“. Jednotka konzumuje všetko čo jej príde pod zub. Najprv sa treba uistiť, že jednotka bude túžiť po zbytočnostiach, tiež nazývaných životné potreby moderného človeka. Medzi ne patria napríklad: najnovší mobil, pekné auto s klimatizáciou, dobré jedlo, značkové oblečenie atd… Jednotke sú predkladané vždy drahšie a „lepšie“ veci, v dôsledku čoho je jednotka večne frustrovaná, lebo si vždy nemôže dovoliť tie najnovšie, najlepšie, najkrajšie veci. To ju automaticky poháňa, aby makala v robote viac a zarábala viac. Myslím, že pri výskume primátov, je napríklad takému orangutanovi vždy predkladaný ťažší rébus, alebo stavebnica, aby sa stimuloval jeho duševný výkon. Druhým kolieskom v systéme je teda vynakladanie zarobeného na „potreby“.
V konečnom dôsledku jednotka zomiera. Môže to byť rôznym spôsobom. Medzi najnovšie trendy patrí napríklad samovražda. Duševné problémy, ktoré sa pred ňou môžu vyskytnúť sa iste dajú liečiť konzumáciou medikamentov, takže je všetko v absolútnom poriadku a pokračuje ďalej.