Táto veta sa môže zdať na prvý pohľad nezmyselná, no v skutočnosti dáva väčší zmysel než sa na prvý pohľad môže zdať. Hneď v úvode musím zdôrazniť, že môj mp3 prehrávač je skutočne funkčný už tretí rok a nezdá sa, že by sa mu chcelo odísť do elektronického neba. Pre mňa je to skvelé, nakoľko si nemusím kúpiť nový, no pre trh je to hotová katastrofa.
Akokoľvek je pojem kapitalizmus zdiskreditovaný, tabuizovaný, skrývaný a radšej sa o ňom na verejnosti nehovorí, je realitou v ktorej sa pohybujeme. Áno, náš ekonomický systém je kapitalistický, akokoľvek to znie šokujúco. Je príjemnejšie hovoriť o slobode a demokracií (hlavne pred ľuďmi), ako o kapitalizme a voľnom trhu. Niktoré slová sú krajšie a milšie, ako iné. Určite je pre udržanie systému vhodnejšie hovoriť o tom, aký sme slobodní (aj o tom by sa dalo polemizovať) a o tom v akej demokracií žijeme (o tom by sa dalo polemizovať snáď ešte viac), ako o princípoch nášho ekonomického systému, ktorý je v podstate charakteristický chladnokrvnou maximalizáciou vlastného zisku a zbožňovaním voľného trhu, kde je tento zisk možné dosiahnuť.
Na to, aby niekto bohatol, musí predávať a druhý zas kupovať. Vyrábajú sa kvantá tovaru, ktorý je nutné niekde predať. Obrovská výroba vyžaduje obrovskú spotrebu. V mene obrovskej spotreby je nevýhodné vyrábať kvalitné výrobky, nakoľko kvalitný výrobok vydrží dlho a majiteľ nie je nútený kúpiť nový. Ak je však cieľom vyrábať a predávať čo najviac, je efektívnejšie vyrábať výrobky nekvalitne, aby nevydržali dlho a spotrebiteľ bol nútený kupovať stále nové. Keď sa tento bazálny princíp ešte osolí marketingovým vymývaním mozgov o tom, aké dôležité je pre nás mať najnovší mobil, alebo najštýlovejšie oblečenie, tak trh plesá. Tovar a prachy sa točia a to je dôležité, to je hlavné a o to tu predsa ide. To je kapitalizmus bejby!
Môj mp3 prehrávač je defektným výrobkom, pretože ešte stále po rokoch funguje. Už dávno sa mal pokaziť, aby som bol nútený kúpiť si nový.