Krst detí – platné vstúpenie do cirkvi, alebo stredoveký prežitok ?

21. októbra 2014, Tomáš, Názory

Je správne keď rodičia dajú svoje dieťa pokrstiť ? Áno, je pravdou, že sú jeho zákonnými zástupcami kým nedovŕši plnoletosť. Je však správne keď ho zviažu s cirkvou bez toho, že si vôbec také niečo uvedomuje ?

Meno potrebuje každý, očkovanie a navštevovanie školy tiež, ale krst nie je nutnosťou pretože je to rituál, ktorým sa dá prejsť aj v dospelosti. Veď samotný Ježiš nebol krstený ako bábätko. Dieťa si neuvedomuje ani svoje meno a nieto ešte, že vstupuje do istého spoločenstva s ktorým v budúcnosti vôbec nemusí súhlasiť v otázkach viery a pod. Dnes už žijeme v dobe náboženskej slobody a žiaden rodič nemôže vedieť k akej viere sa bude v dospelosti prikláňať jeho ratolesť. Preto si myslím, že krst dieťaťa je v súčasnej dobe absolutným prežitkom starých čias, kedy každý Európan musel byť „dobrým kresťanom“ inak by ho spoločnosť odsudzovala, alebo nebodaj na neho uvalila nejaký tvrdší druh perzekúcie.

Na to aby som vstúpil do cirkvi musím mať predsa o nej a o viere ktorú zastupuje elementárne poznatky, aby som sa s ňou vedel duchovne stotožniť. O tom predsa nemôže rozhodovať nikto iný ako ja sám. Ako môže zákonný zástupca rozhodovať v čo bude jeho dieťa v budúcnosti veriť a v čo nie ?

Druhou stranou mince je otázka zrelosti na akt krstu. Dieťa si rozhodne nie je vedomé toho čo sa s ním v skutočnosti deje, kam vstupuje, kto je ten smiešny ujo ktorý na neho fŕka vodu a prečo sa na neho pozerajú usmievavé tváre rodinných príslušníkov. Netuší že existuje nejaké kresťanstvo, alebo nejaká viera vôbec. Je takýto krst vôbec platný ? Nie je trochu smiešne tvrdiť, že niekoľkodňový pokrstený novorodenec je nasledovníkom Krista, keď ani netuší že niekto taký možno existoval ?