Včera som náhodou zablúdil do predsiene kostola v Leviciach a nápis, respektíve oznam, ktorý bol prilepený na vchodových dverách ma dosť nepríjemne zarazil nakoľko som bol v chráme božom. Tento oznam zakazoval žobranie v kostole.
Ja nie som veriaci človek, ale nemal by byť kostol ako chrám zasvätený bohu útočiskom pre každého vrátane žobráka ? Nie je náhodou hlavným poslaním dobrých kresťanov a predovšetkým cirkvi milosrdenstvo ? Milosrdenstvo napríklad voči takémuto žobrajúcemu chudákovi, ktorý vstúpi do chrámu božieho ? Nemala by cirkev, ktorá nesie odkaz Ježiša Krista chudobným pomáhať a nie im zakazovať žobranie v chráme ? Dovolím si citát z vašej najsvätajšej knihy Biblie a to konkrétne z Novej zmluvy.
„Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť.“
Lukáš 6, 30
Vstúpiť môže, ale žobrať nie ? Myslím si, že žobranie by iste prekážalo mnohým majetným, slušným a milosrdným veriacim. Žobranie by ich pravdepodobne prerušovalo pri ich vrúcných modlitbách. Ale kde je potom to kresťanské dobro, milosrdenstvo a láska k blížnemu ?
Cirkev je plná paradoxov. V kostole je zakázané chudákom žobrať, ale na druhej strane milodary počas omše do pokladničky, alebo zvončeka, alebo ako sa to vlastne volá sú už v poriadku a s radosťou vítané. Toto sa už za žobranie nepovažuje ?